Závery a odporúčania výskumu

Závery výskumu

Na priebehu roku 2009 sa na Slovensku uskutočnil reprezentatívny výskumu s názvom On-line generácia: informácie, komunikácia a digitálna participácia mládeže v informačnej spoločnosti. Cieľom tohto projektu bola predovšetkým analýza účasti mladých ľudí na tvorbe, poskytovaní, zdieľaní, komunikovaní a využívaní informácií v on-line prostredí.

Potreba projektu vyplynula predovšetkým z toho, že internet úplne zmenil model komunikácie medzi ľuďmi a čoraz výraznejšie zasahuje aj do života súčasných mladých ľudí. Sú prvou generáciou, pre ktorú je už internet úplnou samozrejmosťou, považujú ho za úplne prirodzenú súčasť svojho života a mnohí si už ani nedokážu predstaviť dobu, keď neexistovalo pripojenie k sieti.

Hlavné zistenia:

  • On-line generácia čoraz viac času trávi v digitálnom svete. Nadväzuje v ňom nové priateľstvá, realizuje svoje záľuby, získava, triedi, ale aj distribuuje informácie, komunikuje najrôznejšími kanálmi, zdieľa svoje myšlienky, buduje svoju identitu. Výskum potvrdil našu vstupnú hypotézu, podľa ktorej nové médiá zohrávajú v každodennom živote mladých ľudí kľúčovú úlohu. Empirické dáta potvrdili, že ich používajú predovšetkým na zábavu, vzájomnú komunikáciu a v menšej miere aj na rôzne neformálne a zväčša neorganizované formy digitálnej participácie.
  • Prístup k vysokorýchlostnému internetu je na Slovensku  čoraz bežnejšou záležitosťou. On-line generácia na jednej strane potrebuje byť neustále v spojení s rovesníkmi prostredníctvom sociálnych sietí, avšak samotné pripojenie k internetu väčšinou prebieha v súkromí domova. Výstupy výskumu naznačili, že na Slovensku stále existujú výrazné rezervy v inovatívnych formách využitia informačno-komunikačných technológií v školskom prostredí i v procese neformálneho vzdelávania a mládežníckych voľnočasových aktivít.
  • Facebook, MySpace a ďalšie sociálne siete sa stávajú akousi občianskou spoločnosťou tínedžerskej kultúry. Obľúbené sú medzi staršími žiakmi základných a predovšetkým medzi stredoškolákmi a vysokoškolákmi.  Mimoriadnu popularitu medzi mladými ľuďmi má četovanie (z anglického slova chat), ktoré je rozšírené najmä mladších vekových kategórií tínedžerov. Jednou z príležitostí vyplývajúcich z týchto čoraz populárnejších fenoménov je podľa našich zistení zdieľanie skúseností s ostatnými rovesníkmi, výmena informácií, názorov, rozvíjanie schopností diskusie, obhajovania vlastných názorov, logickej argumentácie.
  • Dnešní mladí ľudia preferujú najmä obrazové a zvukové informácie. Zo získaných údajov vyplýva, že viac ako textové dokumenty sú pre nich príťažlivé profily a stránky, v ktorých sú použité fotografie , videá, zvukové súbory a rôzne interaktívne a multimediálne prvky.
  • Jednou z priorít on-line generácia je záujem byť neustále v kontakte s rovesníkmi. Výsledky výskumu potvrdili ďalšiu z našich hypotéz, podľa ktorej nové médiá a on-line komunikačné nástroje zásadne menia spôsoby, akými sa mladí ľudia začleňujú do spoločnosti a nadväzujú vzťahy s rovesníkmi. Trendom je jav, ktorý možno nazvať ako digitálna socializácia. Vyplýva z nich, že súčasní mladí ľudia udržiavajú prostredníctvom internetu kontakty s často veľmi širokými skupinami priateľov a známych. Rozširovanie tohto zoznamu kontaktov je pre nich úplne prirodzenou záležitosťou.
  • Internetová komunikácia mladých ľudí nie je až natoľko virtualizovaná, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Väčšina z nich považuje tento spôsob komunikácie za akési rozšírenie a obohatenie už existujúcich rovesníckych kontaktov. Na druhej strane však menší záujem o komunikáciu s ľuďmi mimo vlastnej komunity možno považovať aj za isté negatívum. Obmedzujú sa tým totiž existujúci potenciál interkultúrneho dialógu, ktorý sa v podobe globálnej internetovej komunikácie ponúka. Nevyužité rezervy vidíme aj možnostiam neformálneho jazykového vzdelávania v prostredí sociálnych sietí
  • Pomerne rozšírené presvedčenie o tom, že internet prispieva k anonymite a odosobneniu komunikácie medzi mladými ľuďmi sa nepotvrdil. V rámci diskusií, četovania a účasti v sociálnych sieťach teda nevystupujú anonymne, ale prezentujú o sebe primerané množstvo informácií.  Odosobnenú formu komunikácie a používanie falošnej identity používa zriedkavo 23 % respondentov a občas necelých 10 % účastníkov prieskumu.
  • Paleta komunikačných aktivít používaných mladými obyvateľmi Slovenska veľmi široká. Okrem priameho kontaktu v rámci sociálnych sietí a četovacích programov sa zapájajú aj do diskusií, píšu komentáre a poznámky k rôznym témam, ktoré ich zaujali. Z hľadiska rozvíjania kľúčových kompetencií považujeme za pozitívny signál  záujem mladých ľudí o účasť v diskusiách a vyjadrovaní vlastných, často kritických, názorov a postojov k rôznym otázkam života spoločnosti.
  • Aktívny prístup k diskusii v digitálnom prostredí čiastočne spochybňuje relatívne rozšírenú tému o nezáujme mladých ľudí o dianie v spoločnosti a veci verejné. Takmer 40 % respondentov uviedlo, že sa zapája do diskusií, ktoré sú umiestnené na iných webových stránkach, blogoch a profiloch. Tento moment považujeme za zaujímavý aj z hľadiska participácie. Pre objektívnosť však treba uviesť, že veľká časť týchto debát a komentárov sa netýka celospoločensky relevantných tém, ale skôr zábavných a lifestylových okruhov. Domnievame sa však , že aj diskusia o takýchto (mládeži veľmi blízkych tematických okruhoch) významne prispieva k prirodzenému rozvoju niektorých ich kľúčových kompetencií (schopnosť diskutovať a obhajovať v diskusii svoje názory a stanoviská, schopnosť logickej argumentácie , hodnotenie rôznych udalostí  a informácií formou komentovania a vyjadrovania vlastného názoru ap.)
  • Závažným zistením je zdrvujúci nezáujem mladých o oficiálnu on-line prezentáciu väčšiny občianskych a politických aktivít. Až 81 % respondentov uviedlo, že sa vôbec nezaujímajú o témy súvisiace s politickými stranami a hnutiami. Podobne dopadli i stránky vládnych a samosprávnych inštitúcií (80 %). Tieto údaje sú žiaľ tiež veľmi podobné, ako v podobných prieskumoch realizovaných v západnej Európe, kde medzi malými taktiež prevláda výrazný nezáujem o politiku a veci verejné.
  • Ukázalo sa, že záujem o oficiálne spoločenské a politické otázky je u mladých celkovo na veľmi nízkej úrovni. Omnoho vyššia je však miera záujmu o účasť v záujmových komunitách, ktoré reprezentujú mládežníckej mentalite a zmýšľaniu veľmi blízke témy. Práve tu možno pozorovať postmoderné formy participácie týkajúce sa rôznych záujmových aktivít. Výsledky naznačujú vysoký záujem o stránky a fóra venované alternatívnej mládežníckej kultúre (hip-hop, techno, Emo, grafity a pod.), ale aj stránky a fóra venované kultúrnym (napr. kluby fanúšikov ap.)  či  športových aktivitám.
  • Výsledky výskumu dokazujú, že viac ako polovica zúčastnených mladých ľudí sa zaujíma aj o praktické informácie týkajúce priamo ich každodenného života. Najväčší záujem respondenti prejavujú o stránky s informáciami o možnostiach práce, štúdia, brigád a výmenných pobytov v zahraničí, ale aj weby informujúce o možnostiach trávenia voľného času a vzdelávania.
  • Nové médiá výrazne zmenili spôsoby, akými sa mladí ľudia začleňujú do spoločnosti a učia sa. Tento fakt aj v našich podmienkach  vyvoláva nový súbor otázok a  problémových okruhov, ktorými by sa mali vážne zaoberať všetci aktéri podieľajúci sa na práci s mládežou.
  • Na význame naberá i fenomén takzvaného „rovesníckeho učenia“. Komunikáciu prostredníctvom sociálnych sietí, četovania a ďalších nových médií vnímajú mladí aj ako dôležitý nástroj k získavaniu nových poznatkov, vedomostí a informácií. Tie sa môžu týkať jednak formálneho, ale i neformálneho učenia. Obdobné postupy „rovesníckeho učenia“ aplikujú  aj pri získavaní informácií a poznatkov, ktoré súvisia s ich záľubami a voľnočasovými aktivitami.
  • Zásadnou otázkou on-line identity mladých ľudí je otázka či ich „posadnutosť“ virtuálnou komunikáciou ovplyvňuje aj ich face-to-face vzťahy. on-line generácia komunikáciu prostredníctvom sociálnych sietí a četovania nevníma ako doplnkovú činnosť, alebo zábavu, ale skôr nevyhnutnú súčasť ich sociálnej existencie. Tieto fenomény sa v ich životoch sústreďujú skôr na podporu vzťahov z reálneho života, namiesto toho, aby ich nahrádzali.
  • V optike mladých respondentov nie je základom týchto nových vzťahov vonkoncom žiadne odosobnenie, rúcanie sociálnych väzieb, či revolta voči svetu dospelých. Príslušníci digitálnej generácie naopak  sami seba vnímajú ako veľmi pragmaticky a prakticky založených jedincov, ktorí za dôležité témy považujú nielen zábavu a uspokojenie vlastných potrieb, ale aj dialóg, diskusiu, solidaritu a on-line participáciu na veciach, na ktorých ich záleží a ktoré považujú za dôležité.
  • Relatívne vysoký stupeň solidarity  k ľuďom mimo ich prostredia (digitálni prisťahovalci, resp. digitálne negramotní). Časť mladých ľudí ich síce vníma s určitým dešpektom, ale zároveň k nim prejavujú relatívne vysokú mieru tolerancie a pochopenia.  Mladí ľudia si síce intuitívne, ale pritom veľmi dobre uvedomujú vzťah bipolárneho postavenia digitálnych domorodcov a digitálnych prisťahovalcov.

Odporúčania výskumu

  • Podporovať prístup ku kvalitným službám v oblasti e-začleňovania mladých ľudí.  Do týchto aktivít by sa mala zapojiť predovšetkým neorganizovaná a znevýhodnená mládež. Cieľom je eliminácia prehlbovania tzv. digitálnej priepasti medzi jednotlivcami a skupinami s prístupom k najnovším technológiám a tými, ktorí prichádzajú zo sociálne menej podnetného prostredia.
  • Zabrániť akýmkoľvek formám sociálneho vylúčenia z dôvodu nedostatočnej úrovne digitálnej gramotnosti.
  • Podporovať programy neformálneho jazykového vzdelávania so zapojením e-learningu a sociálnych sietí (dobrým príkladom tohto typu projektov je www.livemocha.com)
  • Podporovať „učenie sa občianskej participácii“ a účasti na zastupiteľskej demokracii   s využitím digitálnych foriem mládežníckej participácie (napr. siete na on-line pripomienkovanie miestnej, regionálnej i celoštátnej legislatívy, prezentácia žiackych a školských parlamentov v sociálnych sieťach typu Facebook, on-line diskusiu medzi európskymi inštitúciami a mladými ľuďmi  ap.)
  • Prispôsobiť obsahové, formálne a technické štandardy informačných a poradenských služieb pre mládež najnovším trendom Web 2.0. (videosekcie, RSS, podcast ap.)
  • Organizovať školenia a tréningy pre ľudí pracujúcich s mladými ľuďmi v rámci voľnočasových a záujmových aktivít mimo školského vyučovania. Vzdelávacie aktivity by mali byť zamerané hlavne na spoznanie nových digitálnych technológií a komunikácie prostredníctvom nových médií a sociálnych sietí.
  • Organizovať školenia a tréningy pre mladých ľudí a mládežníckych pracovníkov so zameraním na on-line bezpečnosť a nástrahy internetovej komunikácie
  • Podporovať projekty zamerané na rozvoj zručností a tvorivých aktivít v oblasti vlastnej mediálnej produkcie mladých ľudí, ale aj mládežníckych lídrov a pracovníkov s mládežou.
  • Podporovať vytváranie vlastných mládežníckych médií (internetové televízie, rádia, diskusné fóra, komunitné portály ap.) ako efektívny spôsob začleňovania mladých ľudí do občianskej spoločnosti a života v komunite.
  • Podporovať sieťovanie regionálnych, národných i európskych aktérov zapojených do aktivít v oblasti e-participácie mládeže a využívania nových mediálnych technológií v práci s mladými ľuďmi.
  • Využiť prirodzenú kreativitu mladých ľudí v prostredí nových médií. Bolo by vhodné podporovať formou súťaží, seminárov, ale i grantových programov  kreatívne využívanie nových médií, ktoré mladých ľuďom umožňujú bez väčších bariér vytvárať a distribuovať vlastné multimediálne a interaktívne obsahy
  • Podporovať aktívnejšie využívanie nových technológií s cieľom posilniť mladé talenty a vzbudiť ich záujem o umenie, inovácie a vedu.
  • Zvážiť zriadenie štartovacích fondov, ktoré by mladým ľuďom umožnili rozbehnúť vlastné podnikanie v oblasti internetovej komunikácie a nových médií.
  • Zabezpečiť efektívnu prezentáciu programov Mládež v akcii a ADAM aj v on-line prostredí, ktoré navštevuje väčšina mladých ľudí (sociálne siete, četovacie programy, populárne webové služby ap.)

Advertisement