SOCIÁLNE SIETE
Masové rozšírenie sociálnych sietí v podobe, ako ich poznáme v súčasnosti, je relatívne veľmi mladým fenoménom. Medzi mladými ľuďmi v USA začali získavať početnejšie skupiny priaznivcov začiatkom roku 2005. V iných krajinách sveta, vrátane Slovenska, až o približne rok neskôr. Skutočnosť, že sociálne siete sú na svete ešte veľmi krátko, dokazuje príbeh dnes už jedného z najväčších zástupcov tohto nového javu – siete Facebook.
Facebook vznikol iba v roku 2004, pôvodne ako univerzitná sieť, založená študentom Harvardovej univerzity Markom Zuckerbergerom. Niekoľko mesiacov bol otvorený výlučne iba pre vysokoškolských študentov z USA. Avšak už od augusta 2006 sa z nej stala skutočne globálna platforma, ku ktorej sa odvtedy môže pripojiť ktokoľvek starší ako 13 rokov. Po necelých troch rokoch od tohto dôležitého momentu má Facebook v súčasnosti (november 2009 viac ako 300 miliónov aktívnych užívateľov. Dispozícii je im v približne 70 jazykových mutáciách (vrátane slovenčiny) a každý deň pribudne niekoľko tisíc nových záujemcov o vstup do tejto siete. Ako ukazujú výsledky nášho výskumu, práve Facebook je najpopulárnejším zástupcom sociálnych sietí aj medzi mladými ľuďmi na Slovensku. V rebríčku obľúbenosti ho nasleduje sieť MySpace.
Väčších i menších sociálnych sietí už v súčasnosti funguje vo svete niekoľko desiatok. Existujú medzi nimi síce rôzne významnejšie či menej dôležité odlišnosti, avšak základné funkcie majú väčšinou veľmi podobné. Patria medzi ne nasledovné atribúty:
- Profily
- Existencia inštitútu odporúčania, resp. pozvánka pre vstup do siete
- Databáza priateľov (dostupná väčšinou len členom siete či skupiny)
- Možnosť diskutovať s členmi siete/skupiny
- Možnosť zdieľať s členmi siete/skupiny rôzne materiály (hyperlinky, texty, fotky, hudbu, videá ap.)
Množstvo najnovších výskumov, ktoré sa v uplynulých dvoch rokoch vo svete realizovali, že obrovský záujem o sociálne siete, je naozaj globálnou záležitosťou a týka sa mladých ľudí prakticky na celom svete.
To ako sa mladí v súčasnosti zapájajú do sociálnych sietí môže poskytnúť dlhodobý pohľad na formovanie identity a rovesníckej socializácie. V podstate možno povedať, že Facebook, MySpace a ďalšie siete sa stávajú akousi občianskou spoločnosťou tínedžerskej kultúry. Masové zapojenie do nich sa medzi mladými šíri rýchlosťou, ktoré možno prirovnať iba k neustále rastúcej rýchlosti internetového pripojenia.
Sociálne siete sú jednou z kategórií komunitných webov, ktoré sú založené na profiloch – druhu individuálnych (alebo menej často skupinových) webových stránkach, ktoré ponúkajú popis každého člena. Okrem textu, obrázkov a videa vytvoreného členom, obsahuje profil aj komentáre ostatných členov a verejný zoznam ľudí, ktorí sú identifikovaní ako priatelia.
Profily často obsahujú demografické údaje (vek, pohlavie, lokalitu atď), osobné záľuby (záujmy, obľúbené skupiny a pod. ) a popis ľudí, ktorých by radi stretli (v rámci siete). Profily sa vytvárajú vyplňovaním formulárov priamo na stránke.
Okrem interaktívnej komunikácie s priateľmi, komentovania a diskusií však umožňujú aj oveľa viac – napríklad hranie hier, prácu na spoločných projektoch, zdieľanie videí, fotografií a hudby ap.
Po vytvorení profilu môže účastník vyzvať svojich priateľov na stránku vložením ich emailovej adresy….Mnohé sociálne siete požadujú súhlas dvoch ľudí, ktorí sú prelinkovaní ako Priatelia. Keď hocikto označí niekoho ako Priateľa, prijímateľ prijme odkaz vyžadujúci potvrdenie.
Tínedžeri sa najčastejšie dozvedajú o sociálnych sieťach prostredníctvom priateľov – pripájajú sa preto, že priatelia ich pozvali, aby sa pripojili. Po vytvorení účtu začnú s vytváraním svojho profilu, vypĺňaním formulára na stránke. Potom si zvyknú prezerať profily, začínajúc tými, ktorí ich pozvali…. Mladí ľudia strávia množstvo hodín surfovaním po sieti, preskakujúc od priateľa k priateľovi. Prezerajúc ostatné profily, tínedžeri zisťujú aké typy profilov sú spoločensky vhodné, ostatné profily poskytujú kritické podnety na to, čo prezentovať vo vlastnom profile.
Profil si môžeme predstaviť ako určitý digitálny systém, kde človek musí niečo o sebe uviesť. Prostredníctvom profilov môžu mladí vyjadriť charakteristické aspekty svojej identity a umožniť ostatným, aby ich videli a interpretovali. Vytvárajú tieto profily pre svojich priateľov a rovesníkov.… Toto primárne publikum zväčša pozostáva z rovesníkov, ktorých poznajú aj offline – ľudia zo školy, cirkvi, práce, športových krúžkov a pod. Kvôli tomu, že existuje priame prepojenie medzi on-line a offline identitami, tínedžeri inklinujú k prezentácii o ktorej veria, že bude prijatá ich rovesníkmi.[1]
ČET
Mimoriadnu popularitu medzi mladými ľuďmi má četovanie (z anglického slova chat). Ide vlastne o rozhovor vedený v reálnom čase prostredníctvom počítača, príp. mobilného telefónu, alebo iného zariadenia s internetovým pripojením. Zhovárať sa môžu aj dvaja ľudia navzájom, avšak omnoho rozšírenejšia je diskusia väčšieho počtu ľudí súčasne, ktorí vstupujú do virtuálnych četovacích miestností rozdelených podľa témy, záujmov, alebo zamerania diskutujúcich.
Ešte donedávna bol doménou tohto špecifického druhu on-line komunikácie text. Četovacie komunitné portáli sa však vyvíjajú veľmi rýchlym tempom a v súčasnosti je už úplne bežné, že účastníci tejto siete si môžu vymieňať aj fotografie, videá, animácie, zvukové súbory a pod. V prípade, že sa účastníci rozhovoru aj vidia, alebo aspoň počujú hovoríme o videočete, resp. audiočete (napr. GoogleTalk, Skype, ICQ ap).
Základným prvkom pri tomto type virtuálnej komunikácie sú četovacie miestnosti. Na veľkých portáloch, ako napríklad Pokec, sú ich desiatky až stovky. Každý užívateľ má právo založiť si vlastnú miestnosť, na tému, aká ho zaujíma. Následne do nej môže pozvať iných ľudí, prípadne ostatní užívatelia ho môžu požiadať o vstup. Miestnosti sú vlastne akými diskusnými fórami, ktoré slúžia väčšinou na vedenie nezáväzných rozhovorov, zdieľanie zážitkov, skúseností, alebo akýchkoľvek informácií podľa záujmu zapojených účastníkov. Medzi mladými i staršími užívateľmi sa často používajú aj ako istá forma virtuálnej zoznamky.
Pre četovacie komunity je typické používanie prezýviek (tzv. nickov). To prispieva k tomu, že je to do veľkej miery anonymný spôsob komunikácie umožňujúci vystupovať aj pod úplne odlišnou identitou. Četovať však samozrejme možno i otvorene a pod vlastným menom a mnohí mladí ľudia to tak i robia.
RIZIKÁ ČETOVANIA
- Anonymita. Nikoho nemôžete prinútiť, aby písal iba to, čo je pravda. Kým si píšete, môžete sa odpojiť hneď, ako vám prestane byť četovanie príjemné. Ale ak sa chcete spoznať aj osobne, platí to isté, čo aj pri online zoznamkách, vyberte si radšej ľudí zo svojho okolia a necestujte na stretnutie do neznámych miest. V známom a hlavne verejnom prostredí sa človek cíti bezpečnejšie. Na prvé stretnutie nikdy nechoďte sami. Dajte si jasné poznávacie znamenie. Pokiaľ vás dotyčný na prvý pohľad odradí alebo vyľaká, môžete jednoducho odísť.
- Zneužitie údajov. Nikdy neuvádzajte počas četovania vaše osobné údaje, heslá, PIN a pod., ktoré je možné zneužiť.
- Príspevky s nevhodným obsahom. Nie je až také zriedkavé ak sa medzi četujúcimi objaví niekto, kto ostatných bezdôvodne uráža a posmieva sa im, možno tým ventiluje svoje neúspechy v osobnom živote alebo v kariére, rovnako sa môžeme stretnúť aj s rasistickými a extrémistickými názormi. Z tohto dôvodu bývajú niektoré četovacie miestnosti moderované. Moderátor upozorňuje nevhodne prispievajúcich užívateľov a v prípade nutnosti im dokonca zakáže prispievať.
- Zdravotné riziko a potenciálna závislosť. Akákoľvek dlhé vysedávanie pri počítači zaťažuje chrbticu, oči a nervovú sústavu. Oveľa horšie riziko je, že četovanie môže prejsť do závislosti, alebo že človek, ktorý sa vydáva za niekoho fiktívneho sa začne so svojou virtuálnou identitou stotožňovať.[2]
BLOG: weblog, „internetový denníček“, sú to teda zápisky, názory, myšlienky, skúsenosti, dojmy publikované na internete. Užívatelia sa stretávajú na tematických blogoch, kde spolu komunikujú na danú tému. Blogy môžu byť verejné i súkromné.
FÓRUM: otvorená diskusia, miesto, kde môže každý vyjadrovať svoj názor. Internetové fóra niekedy vyžadujú registráciu, pre možnosť pridania príspevku. Fóra sú založené pre určitú záujmovú skupinu, kde si ľudia vymieňajú poznatky, znalosti, skúsenosti, aby si pomohli.[3]
SOCIÁLNE SIETE A ČETOVANIE NA SLOVENSKU
Celá séria otázok nášho výskumu sa týkala používania sociálnych sietí a četovania. Jednou z príležitostí vyplývajúcich z týchto čoraz populárnejších fenoménov je podľa našich zistení zdieľanie skúseností s ostatnými rovesníkmi, výmena informácií, názorov, rozvíjanie schopností diskusie, obhajovania vlastných názorov, logickej argumentácie.
Za zásadné zistenie považujeme fakt, že drvivá väčšina oslovených mladých ľudí komunikuje prostredníctvom sociálnych sietí, četovacích programov či nástojov instant messagingu (Graf 9). Až 95 % respondentov uviedlo, že je do tejto novej formy komunikácie zapojená. Najpopulárnejšou platformou je jednoznačne služba Pokec, ktorú využíva takmer až 85 oslovených mladých ľudí. (Graf 10). Vysoké zastúpenie majú aj služby umožňujúce „rýchlu komunikáciu“, prípadne prenos rozhovoru prostredníctvom internetu. Najznámejšou je služba ICQ (41 %) a Skype, ktorý používa 18 % výskumnej vzorky. Z nových sociálnych sietí je najpopularnejší Facebook (38 %) a MySpace (7 %)
Graf 9
Z hľadiska vekového rozloženia používateľov nových interaktívnych médií výskum naznačil nasledovný trend – so stúpajúcim vekom respondentov sa ich záujem postupne presúva od jednoduchých četovacích programov (napr. Pokec) smerom k sociálnym sieťam, v ktorých jednoznačne dominuje platforma Facebook. Tá je populárna najmä u stredoškolákov a vysokoškolákov. Mladšie vekové ročníky preferujú skôr četovacie programy.
Graf 10
Respondentom sme položili i otázky monitorujúce ich správanie v prostredí sociálnych sietí z hľadiska ochrany osobných údajov. Táto časť výskumu dopĺňa kapitolu, ktorá sa podrobnejšie venuje vzťahu mladých ľudí k bezpečnosti v on-line prostredí.
Na vyhodnotenia odpovedí sme zistili, že relatívne otvorený prístup k ochrane osobných údajov v prostredí internetu. Ako ilustruje Graf 11, viac ako polovica mladých ľudí bez problémov a akýchkoľvek obmedzení zdieľa svoje informácie s ostatnými používateľmi internetu. Iba 25 % oslovených tvrdí, že ich profil je dostupný len pre ľudí, ktorým takýto druh prístupu k osobným údajom umožnili. Tieto zistenia na jednej strane potvrdzujú otvorenú kultúru a charakter vzťahov medzi mladými ľuďmi v on-line prostredí, na druhej strane však ide o určité podceňovanie niektorých rizikových faktovo takéhoto konania.
Graf 11
Vzhľadom k tomu, že neobmedzené zverejnenie niektorých citlivých údajov by mohlo byť zneužité (kyberšikana, krádež identifikačných údajov a pod.), zisťovali sme u respondentov aj podrobnejšie údaje o tom aké druhy informácií o sebe zverejňujú. Zistenia uvedené v Tabuľke 12 dokumentujú, že pomerne veľká časť mladých ľudí je so základnými bezpečnostnými zásadami správania v prostredí sociálnych sietí dobre oboznámená. Najcitlivejšie osobné údaje (presnú adresu bydliska, telefónne číslo a pod.) totiž väčšina z nich vôbec nezverejňuje. Pomerne vysoká úroveň ochrany sa týka aj ďalšieho osobného údaja – priezviska, ktoré v rámci svojho profilu zverejňuje len 27 percent respondentov. Iné údaje, ako napr. e-mailová adresa, vlastná fotografia, prezývka či krstné meno sú v profiloch väčšiny mladých užívateľov internetu bežne dostupnými údajmi.
Aké druhy informácií majú mladí ľudia vo svojom profile umiestnené (Tab 12)
Na druhej strane, mladí ľudia nemajú žiadne problém so zverejnením mesta či obce v ktorej žijú. Tento prístup je úplne logický, pretože im umožňuje ľahšie nadväzovať nové kontakty s rovesníkmi, s ktorými sa môžu bez problémov poznať, alebo stretnúť aj v bežnom „offline“ živote.
Zo získaných údajov vyplýva, že dnešní mladí ľudia preferujú najmä obrazové a zvukové informácie. Viac ako textové dokumenty sú pre nich príťažlivé profily a stránky, v ktorých sú použité fotografie (51 % respondentov), video (23 %), ale i zvukové súbory (15 %).
Internet a socializácia mladých
Výsledky výskumu potvrdili, že jednou z priorít on-line generácia je záujem byť neustále v kontakte s rovesníkmi. Tento trend digitálnej socializácie mladých ľudí je zrejmý aj z viacerých zahraničných výskumov. Vyplýva z nich, že súčasní mladí ľudia udržiavajú prostredníctvom internetu kontakty s často veľmi širokými skupinami priateľov a známych. Rozširovanie tohto zoznamu kontaktov je pre nich úplne prirodzenou záležitosťou.
Tieto trendy potvrdzujú aj respondenti zo Slovenska – až dve tretiny z nich (75%) tvrdia, že prostredníctvom internetu a sociálnych sietí udržiavajú kontakty s viac ako 20 osobami (Graf 13). Tento údaj považujeme za pozitívny signál. Tento spôsob socializácie totiž umožňuje mladým diskutovať a zdieľať svoje názory, postoje a informácie s veľmi širokou skupinou rovesníkov. Rozsah týchto skupín je často tak veľký, že v bežnom živote má jednotlivec iba minimálnu žiadnu šancu udržiavať s ich členmi osobný kontakt.
Koľko priateľov máte pridaných pri svojom profile? Označte počet osôb ktoré si môžu Váš profil prezerať , posielať Vám tam správy, diskutovať s vami ap.
Pomerne rozšírené presvedčenie o tom, že internet prispieva k anonymite a odosobneniu komunikácie medzi mladými ľuďmi sa nepotvrdil. Respondentov sme sa spýtali, či vo svojich virtuálnych profiloch niekedy uvádzajú o sebe aj nepravdivé, ale zavádzajúce informácie (napríklad iný vek, iné pohlavie, cudzia fotografia a pod.). Ako vidno z Grafu 14, takmer 60 % mladých ľudí tvrdí, že nikdy takého praktiky v on-line komunikácii neaplikovalo. V rámci diskusií, četovania a účasti v sociálnych sieťach teda nevystupujú anonymne, ale prezentujú o sebe primerané množstvo informácií. Odosobnenú formu komunikácie a používanie falošnej identity používa zriedkavo 23 % respondentov a občas necelých 10 % účastníkov prieskumu.
Graf 14
Zaujímavým zistením je, že väčšina mladých ľudí údaje o sebe, ktoré zdieľa s ostatnými prostredníctvom četu a sociálnych sietí, príliš často neaktualizuje. Viac ako 70 % respondentov upravuje údaje vo svojom osobnom profile iba zriedkavo, alebo občas (Graf 15). Väčší dôraz ako na samotnú formu sebaprezentácie kladú na samotnú on-line komunikáciu s priateľmi a reagovanie na aktuálne veci v internetovej komunite, v ktorej sú zapojení.
Graf 15
Príklon k trendu digitálnej socializácie potvrdzujú aj odpovede na otázky, v rámci ktorých sme zisťovali mieru záujmu mládeže o nadväzovanie nových kontaktov v on-line prostredí. Z údajov prezentovaných v Grafe 16 vyplýva, že približne 19 % respondentov vyhľadáva nové kontakty niekoľko krát denne, 14 percent respondentov aspoň raz za deň. Ďalšia skupina, reprezentujúca približne 33 percent respondentov, si profily iných ľudí na internete prezerá raz, alebo viac krát do týždňa.
Graf 16
V rámci výskumného zadania nás zaujímala aj otázka, s akými osobami vlastne mladí ľudia v prostredí sociálnych sietí komunikujú. Išlo najmä o zistenie, či ide o ľudí, ktorých poznajú aj osobne, alebo prevažne ľudí, s ktorými sa osobne nikdy nestretli. Údaje zhrnuté v Tabuľke 17 naznačujú, že takmer dve tretiny (74 %) účastníkov prieskumu komunikujú najmä s ľuďmi, ktorých poznajú aj osobne a stretávajú sa s nimi aj v bežnom „offline“ živote.
Na aké účely zvyčajne používate čet podobné internetové služby (napr. Pokec, ICQ, diskusné fóra ap.)? Označte iba jednu z možností. (Tab 17)
Na jednej strane toto zistenie možno interpretovať ako pozitívny trend naznačujúci, že internetová komunikácia mladých ľudí nie je až natoľko virtualizovaná, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Väčšina z nich považuje tento spôsob komunikácie za akési rozšírenie a obohatenie už existujúcich rovesníckych kontaktov. Na druhej strane však nezáujem o komunikáciu s ľuďmi mimo vlastnej komunity možno považovať aj za isté negatívum. Obmedzujú sa tým totiž existujúci potenciál interkultúrneho dialógu, ktorý sa v podobe globálnej internetovej komunikácie ponúka.
Nevyužité rezervy vidíme aj možnostiam neformálneho jazykového vzdelávania v prostredí sociálnych sietí. Dokumentujú to údaje z Grafu 18, podľa ktorých takmer 67 % respondentov komunikuje iba, alebo väčšinou s ľuďmi zo Slovenska. Občasnú komunikáciu s rovesníkmi hovoriacimi iným jazykom uviedlo iba 27 %.
Graf 18
Forma nezáväznej komunikácie v cudzom jazyku, navyše o témach, ktoré mladých zaujímajú, je pritom veľmi perspektívna a v zahraničí čoraz viac využívaná. Zdá sa však , že na Slovensku je povedomie o týchto možnostiach zatiaľ veľmi slabé. Do budúcnosti to vytvára priestor pre vznik neformálnych vzdelávacím aktivít a projektov, ktoré by mládeži prijateľnou formou približovali existujúci a stále nevyužitý potenciál tohto zaujímavého fenoménu.
Za zmienku stoja i zistenia uvedené v Tabuľke 19, podľa ktorých je paleta komunikačných aktivít používaných mladými obyvateľmi Slovenska veľmi široká. Okrem priameho kontaktu v rámci sociálnych sietí a četovacích programov sa zapájajú aj do diskusií, píšu komentáre a poznámky k rôznym témam, ktoré ich zaujali.
Ktoré z nižšie uvedených aktivít používate pri komunikácii s priateľmi a inými ľuďmi v prostredí internetu ? Uveďte všetky možnosti, ktoré sa Vás týkajú. (Tab 19)
Z hľadiska rozvíjania kľúčových kompetencií považujeme za pozitívny signál záujem mladých ľudí o účasť v diskusiách a vyjadrovaní vlastných, často kritických, názorov a postojov. Takmer 40 % respondentov uviedlo, že sa zapája do diskusií, ktoré sú umiestnené na iných webových stránkach, blogoch a profiloch. Tento moment považujeme za zaujímavý aj z hľadiska participácie. Aktívny prístup k diskusii v digitálnom prostredí čiastočne spochybňuje relatívne rozšírenú tému o nezáujme mladých ľudí o dianie v spoločnosti a veci verejné. Pre objektívnosť však treba uviesť, že veľká časť týchto debát a komentárov sa netýka celospoločensky relevantných tém, ale skôr zábavných a lifestylové témy (podrobnejšie údaje k tejto téme sú k dispozícii v inej časti výskumu).
Zaujímalo nás tiež, aké sú dôvody mimoriadnej popularity četovania – predovšetkým z perspektívy samotných mladých ľudí. Tento fenomén má súvis s novým ponímaním generačnej identity, ktorá sa čoraz plastickejšie prejavuje práve v prostredí sociálnych sietí a ostatných foriem on-line komunikácie. Ako názorne ukazuje Tabuľka 20, približne dve tretiny účastníkov výskumu uviedli, že četovanie je pre nich predovšetkým zábava, ktorá im umožňuje byť neustále v kontakte s priateľmi. V týchto postojoch možno vycítiť veľmi silnú potrebu digitálneho sociálneho kontaktu, ktorá je pre on-line generáciu veľmi príznačná.
Veľmi frekventované boli aj ďalšie odpovede potvrdzujúce našu hypotézu o postupnom prepájaní generačnej identity a technologickou identitou – napr. „môžem sa s ostatnými podeliť o svoje zážitky, problémy a skúsenosti“ (50 %), „môžem sa zoznámiť s množstvom nových ľudí“ (48 %), môžem slobodne vyjadrovať svoje myšlienky a názory“(43 %) a pod.
Označte dôvody pre ktoré je pre Vás príťažlivé četovanie? Vyberte prosím všetky možnosti, ktoré sa Vás týkajú. (Tab .20)
Z hľadiska kvantitatívneho hodnotenia záujmu mladých ľudí o komunikáciu v on-line prostredí sme ich požiadali, aby uviedli, počet stránok, portálov a sociálnych sietí, na ktorých sa doteraz zaregistrovali. Získané údaje (Graf 21) potvrdzujú, že súčasná mladí ľudia sú naozaj „digitálnymi domorodcami“. Približne 27 % z nich uviedlo, že je zapojených do viac ako desiatich stránok, takmer 31 % tvrdí, že sa zatiaľ registrovalo do 4 až 6 portálov.
Graf 21
[1] Boyd Danah. “Why Youth Social Network Sites: The Role of Networked Publics in Teenage Social Life.” Youth, Identity, and Digital Media. Edited by David Buckingham. The John D. and Catherine T. MacArthur Foundation Series on Digital Media and Learning. Cambridge, MA: The MIT Press, 2008. 119–142. Dostupné z: http://www.mitpressjournals.org/doi/pdf/10.1162/dmal.9780262524834.119
[2] Zdroj: http://www.zodpovedne.sk/
[3] Zdroj: http://www.zodpovedne.sk/
